V Benátkach sme strávili 6 nádherných hodín plných "uličkovo-kanálovej" atmosféry. Ostrovné historické centrum sme prešli naprieč pešo snažiac sa dostať k vytýčeným bodom záujmu. Veľmi veľa krát sme sa ocitli v slepej uličke, ktorá vyzerá asi takto:
Alebo aj takto:
V Benátkach Gondolieri mali naozaj čo robiť. Prevážali turistov sem a tam naprieč mestom. Niektorý im aj spieval, niektorí turisti si spevali aj sami.
Úžasný bol výkon jednej Rusky. Stála na okraji kanála a ako jediná nenastúpila na gondolu. Jej priatelia, čo nastúpili, sa usadili a za sprievodu "operného" výkonu svojej krajanky sa pomaly plavili benátskym kanálom čo najďalej od nej.
My sme nemali tak veľa času, aby sme si dovolili pomalú a pokojnú jazdu na gondole, hoci som si najprv myslela, že Benátky bez tejto skúsenosti neopustím. Môj vnútorný nepokoj a chtíč stále kričal:"Choď ešte tam a tam, do tej uličky a k tomu kanáliku. Choď odfotiť výhľad z tohto mostíka a potom aj z tamtoho!" Keď som sa zahľadela na gondolu, moja myseľ zakričala:
"Zabudni na to! Je to pekné ale pomalé a MY chceme viac a viac." No čistý mamon - fotomamon...
Gondolám sa v Benátkach jednoducho nedá vyhnúť. Ja som si samozrejme musela nafotiť AJ hneď tú prvú, ktorú som zbadala, ako keby bola jediná.
Gondolám sa v Benátkach jednoducho nedá vyhnúť. Ja som si samozrejme musela nafotiť AJ hneď tú prvú, ktorú som zbadala, ako keby bola jediná.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára