piatok 31. mája 2013

Hrnček "BIRDS"


Týmto hrnčekom to celé začalo, takže mu veľmi pekne ďakujem.

Moja vďaka vlastne patrí mojím dvom detičkám (3,5 a 2-ročné).
Tento rok jar nie a nie prísť. (Uvidíme ako to bude s letom.) Tak sme si chceli vniesť trošičku jari do bytu. Začali sme si kresliť vtáčiky a vyfarbovať ich. Možno to poznáte (tí, čo majú deti, tak určite), pri deťoch nie je veľa času na detaily. Ak chcete udržať ich pozornosť, všetko sa musí rýchlo meniť a byť neustále nové a zaujímavé.

To, že musím rýchlo a zjednodušene kresliť som pochopila, keď si pre mňa vymysleli túto zábavku:
- otvoríme maminke knižku (najlepšie obrázkový slovník),
- dáme jej magnetickú tabuľu,
- maminku a tabuľu si natočíme tak, aby sme videli, čo bude robiť (umiestnenie maminky a tabule málokedy vedie k maminkinmu pohodliu),
- ukážeme maminke v knižke, ktorý obrázok má nakresliť
- zábava (pre deti) spočíva v tom, že sotva dokreslím obrázok, oni mi ho zmažú (veď tabuľa musí byť hlavne v ich dosahu - to je to správne umiestnenie) a hneď v knižke vyberú nový obrázok,
- keďže sú deti dve a samozrejme každému sa páči iný obrázok, tak treba naozaj veľmi rýchlo konať (kresliť a aj brániť vzniku hádky)
V knižke je vyše 1200 obrázkov a mám pocit, že niektoré nakreslím už aj zo sna.

Vrátim sa na začiatok, keď sme kreslili vtáčika. Potrebovala som deti v upršanom počasí zabaviť a kreslenie im dlho nevydrží. Rýchlo som nakreslila vtáčiky a chcela po nich, aby ich vyfarbili. To ich celkom bavilo. Potom ich už začínali čarbať a krčiť, tak som rýchlo nakreslila vtáčiu búdku a povedala im, že si to celé vystrihneme a nalepíme na okno. Predstava strihania ich zaujala (veď išlo o "nebezpečnú", zatiaľ zakázanú vec). Keď sme prežili snahu o vytrhávanie nožničiek z mojich rúk rovno počas strihania, tak sme sa pustili do lepenia. Výsledok bol o chvíľu na okne. A mali sme velikánsku radosť.

V tú noc sa mi prisnilo celé JANINNA.ART. To čo to má znamenať a to čo to má zhmotniť v tomto svete.
O tom konkrétnom sne, čo bolo predtým a čo bezprostredne potom, napíšem v inom príspevku.

PS: Máme jednu milú "vtáčikovskú príhodu".

Detičky mi pri jedení vymýšľali a papali s otvorenými ústočkami. Hovorím tomu mladšiemu:
"Zatvor si ústočká, lebo priletí vtáčik a zoberie ti jedlo z pusinky."
Chvíľku bolo ticho, potom sme si niečo povedali a zase papali. Niekde pomedzi to všetko sa tá staršia opýtala:
"Mami, kde máme otvorené okno?"
Ukázala som vedľa nej. Vôbec som sa nezamýšľala nad tým, prečo ju to zaujíma. Zaoberala som sa kŕmením druhého drobca.
"Mami a prejde ten vtáčik aj cez takúto malú dierku?"
Ukázala mi svoj dlhý prstík.
Keď sa obzrela na okno, zrazu mi svitlo nad čím celý ten čas uvažuje. Ona hneď začala zvažovať možnosti, akoby sa k nám (k jej pusinke a k jej jedlu v nej) mohol ten vtáčik dostať.
Zbožnujem tie malé mysliace hlavičky :)

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Môžete dať like :)